Martin sa odsťahoval Kanárske ostrovy: Za cenu bytu pri mori sa dá kúpiť pol dediny vo vnútrozemí
Rozprával sa: Adam Novosad
Martin Smolen odišiel na Kanárske ostrovy v roku 2018.
Martin Smolen sa do Kanárskych ostrovov zamiloval ešte v čase socializmu, keď dostal príležitosť vycestovať na ostrov Gran Canaria. Mal vtedy 20 rokov a už po pár dňoch si povedal, že na tomto mieste by raz mohol bývať.
Svoj sen si splnil až v roku 2018, keď si prenajal apartmán v malej dedinke Juan Grande na Kanárskych ostrovoch.
Na ostrovoch prevádzkuje vlastnú cestovnú agentúru Gran Canaria Travel, kde turisti nájdu pod jednou strechou všetky služby od ubytovania, výletov po ostrove až po požičanie auta. Niekoľkokrát do roka sprevádza nevidiacich ľudí a klientov s obmedzenou pohyblivosťou.
„Požiadavky a nároky ľudí bez hendikepu mi občas prídu až smiešne. Keď ma prvýkrát oslovili nevidiaci klienti, nevedel som, či to dám, ale vysvetlili mi, čo odo mňa očakávajú a ostrov sme preskúmali aj s ich vodiacim psom,“ dodáva Martin, ktorý po šiestich rokoch v Španielsku neuvažuje nad návratom na Slovensko.
„Južania nepotrebujú veľa peňazí, radšej chcú mať svoj kľud a hlavne, aby večer bola fiesta. Nič viac im netreba,“ hovorí.
Vo svojich 54 rokoch si zvykol na život bez stresu, zhonu a nevraživosti, ktorá panuje v slovenskej spoločnosti.
Čo ťa v roku 2018 presvedčilo zabaliť život na Slovensku a natrvalo sa odsťahovať na Kanárske ostrovy?
Dostal som sa do bodu, keď som mohol odísť. Zmenila sa mi situácia v rodine, tak som neváhal. Na Slovensku som mal svoju cestovnú kanceláriu, takže som šiel pokračovať v práci, ktorú som už robil. Preto to pre mňa bolo jednoduchšie.
Vo svojej cestovnej kancelárii som sa špecializoval hlavne na ostrov Gran Canaria, takže kontakty som mal. Často som tam chodil na jeden či dva mesiace robiť delegáta pre svojich klientov, čo mi otvorilo množstvo dverí a uľahčilo sťahovanie.
Taktiež som si uvedomil, že vzhľadom na svoj vek už nemám veľa času na rozhodovanie, pokiaľ chcem mať v Španielsku odpracovaných dosť rokov na normálny dôchodok.
Vedel si vopred, v ktorej časti ostrova chceš hľadať prenájmy?
Poznal som prostredie na ostrove, takže keď som si hľadal ubytovanie, šiel som po konkrétnych lokalitách. Vedel som, kde chcem bývať. Od roku 2018 bývam stále na rovnakom mieste, v dedinke Juan Grande, kde nie je toľko turistov.
Naschvál som nechcel byť v turistickej lokalite, ale hľadal som miesto, ktoré má výbornú dopravnú dostupnosť. Nech je blízko diaľnice, letiska aj oceánu.
Ako ťa prijali miestni obyvatelia v dedine?
Nasťahoval som sa v piatok a prvýkrát som šiel do obchodu v pondelok. Keď som prišiel dnu, predavačka ma hneď privítala a povedala mi: „Ahoj, Martin, ako sa ti u nás páči?“.
Je to malá dedina, každý každého pozná, takže sa o mne rýchlo dozvedeli. Dodnes si bývanie prenajímam a nemám ani ambíciu nič kupovať. Beriem to tak, že nie som viazaný na jedno miesto. Ak by sa raz našla lepšia práca niekde inde, ľahšie sa budem vedieť presunúť.
Miestni o mne vedia, že mám cestovku, ale ja som buď s klientmi v teréne alebo doma v pomyselnej kancelárii za stolom. Ale sú radi za každého, kto na ostrov prináša peniaze. Vedia, že o to menej potom musia pracovať oni.
Zmenila sa cena prenájmu od roku 2018?
Nárast cien je dosť výrazný hlavne v turistických centrách. Apartmán, ktorý sa predtým pohyboval okolo 600 až 700 eur za mesiac dnes stojí minimálne 900 eur. Na slovenské pomery ide o dvojizbový byt, kuchyňa s obývačkou a spálňa.
Orientuješ sa v cenách nehnuteľností na ostrove? Koľko stoja apartmány?
Veľmi záleží na lokalite. Ak chceš apartmán s rozlohou 30 metrov štvorcových v Maspalomas, tak si priprav 180 až 200-tisíc eur. Za bungalov tak 250 až 300-tisíc. Ceny sú v turistických oblastiach dosť vysoko, aj keď pred desiatimi rokmi neboli ani polovičné. V roku 2010 sa sa dal taký istý apartmán kúpiť za 70 až 80-tisíc eur.
Ak je človek ochotný bývať vo vnútrozemí, tam sú až smiešne ceny. Dom sa dá zohnať za 40-tisíc eur.
A čo apartmány neďaleko väčších miest a pri pobreží?
Pri pobreží je všetko drahé. Nízku cenu naozaj zoženieš len vo vnútrozemí na horách, ale tam je nižšia dostupnosť a horšia infraštruktúra. Vo vedľajšej dedine tu neďaleko predávali nedávno apartmány v duplexoch za 180 až 200-tisíc eur, pritom je to malá dedina. Leží však pri pobreží, čo cenu násobne zvyšuje.
Nedávno som pomáhal známym s kúpou nehnuteľnosti. Hľadali fincu, vidiecku usadlosť, a podarilo sa im kúpiť peknú veľkú usadlosť vhodnú pre niekoľko generácií a k tomu hektáre pozemkov. Celé to stálo menej ako luxusný bungalov v Maspalomas. Za cenu apartmánu pri mori je človek schopný kúpiť pol dediny vo vnútrozemí.
Aké vysoké sú na ostrove životné náklady, v porovnaní so Slovenskom?
Dajú sa porovnať so Slovenskom. Výrazné rozdiely nevidím, niektoré potraviny sú lacnejšie, niektoré drahšie.
Nie je to síce úplne vhodný príklad, ale krabička cigariet sa dnes na Kanárskych ostrovoch dá stále kúpiť pod tri eurá. Lacnejší je aj benzín, ten stojí od 1,10 do 1,30 eura.
Rozdiel je aj v tom, či si rezident alebo nie. Ako rezidenti máme napríklad nižšiu cenu vody aj elektriny, dopravu po ostrove autobusmi zadarmo a viacero ďalších výhod.
Ako majiteľ cestovnej agentúry máš pocit, že sa po korone zmenil štýl cestovania slovenských turistov?
Celosvetovo sa podľa mňa zmenil prístup k cestovaniu. Ľudia väčšinou cestujú individuálne, naučili sa to cez koronu. Nechceli veľké hotely, hľadali menšie ubytovania cez Airbnb alebo Booking.
Zmenu spôsobili aj nízkonákladové letecké spoločnosti, ktoré sem začali lietať. Spolu s nimi na ostrovy prichádza iná skupina turistov, rozdielny typ klientely.
Typický slovenský turista si kúpi let Ryanairom, sám si nájde ubytovanie a potom si požičia auto. V tom sme odlišní od Nemcov a Angličanov, oni stále najradšej jazdia cez cestovky.
Ale nemyslím si, že dnes už vieš výrazne ušetriť, keď sem pricestuješ na vlastnú päsť. Ak v Ryanairi pridáš batožinu, tak si na cene letenky od Austrianu, kde ti aspoň nalejú vodu zadarmo.
Za koľko sa dajú kúpiť najlacnejšie letenky na Kanárske ostrovy?
Utkvelo mi v pamäti, že prvý let Austrianu po korone stál 60 eur spiatočne. To bol extrém. Spiatočná letenka sa však stále dá kúpiť za 100 až 150 eur, najmä v menej exponovaných obdobiach.
Samozrejme, je to cez Ryanair a bez akejkoľvek batožiny a služieb a nie napríklad počas Vianoc, vtedy si aj Ryanair pýta 1000 eur.
Len pre porovnanie, v júni sa dali letenky v Ryanairi zohnať za 120 eur bez akýchkoľvek služieb. V Austriane boli v tom čase za 280 eur. To už nie je až taký veľký rozdiel.
Keď vravíš, že typický slovenský turista si najradšej prenajme auto a skúma ostrov sám, koľko sa priemerne platí za požičanie vozidla?
Auto sa dá požičať, ale treba si dať pozor, akú spoločnosť oslovíš. Moji známi majú požičovňu, ktorú pomáham propagovať. Viem, že sú féroví a spoľahliví. Ak si človek auto objedná dopredu, môže to mať za 20 až 25 eur na deň aj s poistením.
Je veľa požičovní, ktoré ponúkajú auto za 10 eur na deň, ale bez poistenia. Potom pri platení zistíš, že s poistením a poplatkami to nakoniec bude 30 eur a nič si neušetril.
Ak je niekto ochotný riskovať bez poistenia, nech sa páči, stačí nechať depozit 1 500 eur a vybrať sa na cesty. Ja by som to tak nemohol robiť.
Ozývajú sa ti kamaráti, ktorí uvažujú o sťahovaní na Kanárske ostrovy?
Nepíšu mi len kamaráti a známi, ale dosť veľa cudzích ľudí. V poslednom období je ich čoraz viac. Ale každému vždy poviem, ako to je, a mnoho z nich je potom sklamaných. Často si myslia, že nám tu padajú pečené holuby do úst.
Kde by som sa mohol na ostrove zamestnať?
Gran Canaria stojí na turizme. Pozície, ktoré vieš ako cudzinec zohnať, sú najčastejšie v hoteloch alebo reštauráciách. Sú tu úrady aj kancelárie, ale nemajú veľa voľných pozícií. V prípade, že majú, potrebuješ perfektnú španielčinu. Netreba sa nadchnúť pre Kanárske ostrovy a presťahovať sa sem bez plánu. Treba si uvedomiť, akú prácu môžem a viem robiť.
Vedel si jazyk, keď si prišiel?
Keď som sem prišiel, vedel som po anglicky, ale po španielsky som nehovoril. Učiť som sa začal až tu. Uvedomoval som si však, že klientov budem mať spočiatku najmä zo Slovenska a Česka, takže sa vždy nejako dohovorím.
Ak máš robotu, ktorú robíš z home officeu, tak ti tu bude stačiť aj slovenčina. Ani angličtinu ti netreba. V obchode sa už dopátraš k tomu, čo hľadáš.
Ale ak sa tu chceš presťahovať a hľadať si robotu na ostrove, bez jazykovej výbavy to nepôjde. Čo budeš robiť, kým sa naučíš po španielsky? Už aj upratovačky potrebujú jazyky.
Sú aj takí, čo sa presťahovali za tebou zo Slovenska?
Mám veľa takých ľudí. Dokonca sa sem presťahoval veľmi dobrý kamarát zo Slovenska, ktorému sme vybavili prácu. Volal som mu pár dní vopred, že má kúpené letenky a v piatok nastupuje v novej robote, tak sa sem presťahoval.
Kamarátka tu žije už 20 rokov, ďalší tu je 23 rokov. Ale to sú starousadlíci. Tí, čo prišli neskôr, väčšinou dlho nevydržali. Zostali tu pol roka a potom odišli.
Stereotypy o južanských krajinách hovoria o tom, že tam veľa vecí nefunguje a na úradoch sa na všetko dlho čaká.
Keď sem človek príde a chce pracovať, potrebuje registračné číslo cudzinca, ktoré sa volá NIE. Je to ako naše rodné číslo. Nie je nič výnimočné, ak vybavovanie trvá dva až tri mesiace. Bez NIE vlastne nemôžeš nič.
Ak sa potom chceš zamestnať, firmy vyžadujú číslo sociálneho zabezpečenia. Veľké firmy ti ho vybavia, ale menšie firmy na to nemajú kapacitu a musíš si ho vybaviť sám alebo zaplatiť agentúre.
A už sme pri prvom koliesku, ktoré môže nastať. Kým nemáš NIE, nedostaneš číslo seguro social. Kým nemáš číslo seguro social, nemôžeš pracovať. Kým nemáš pracovnú zmluvu, tak ti nemusia na polícii vydať NIE.
Ako si to zvládol ty?
Ja som to mal ľahšie, lebo NIE som si vybavil už dávno pred sťahovaním. Jeden deň som prerušil živnosť na Slovensku a druhý deň som už fungoval na živnosť v Španielsku a pracoval ďalej.
Nie je to zábava ani s nájmom. Domáci požadujú, aby si sa preukázal pracovným kontraktom na dobu neurčitú, inak ti byt nebudú chcieť prenajať. Nemáš NIE, nemáš prácu, nemáš kontrakt.
A môžeš bývať v Airbnb za turistické ceny, ktoré sú bežne trikrát vyššie ako ceny dlhodobých nájmov.
Do akej miery dnes sleduješ udalosti, ktoré sa dejú na Slovensku?
Sledovať to sledujem, tomu sa človek nevyhne. Na druhej strane sa toho snažím zbaviť, lebo sa už neviem vcítiť do slovenského myslenia. V poslednom období je Slovensko rozhádané, jeden proti druhému, rodiny sa bijú medzi sebou. Keď človek napáchne ostrovnou mentalitou, je to preňho niečo neprirodzené.
Stačí si porovnať volebnú kampaň do europarlamentu. Na ostrove mohla kampaň začať najskôr dva týždne pred voľbami, predtým nemohli byť nikde žiadne bilbordy. Potom v dedine spravili stretnutie s kandidátmi, vyčlenili tri bilbordové plochy s plagátmi a to bolo všetko. Žiadny vizuálny smog.
Jasné, v televízii prebiehali debaty a Španieli sú temperamentní, veď v parlamente sa dokážu aj pobiť. Ale nie je to niečo, čo by na mňa neustále vyskakovalo a útočilo 24 hodín denne ako na Slovensku.
Myslíš si, že by si sa jedného dňa ešte mohol vrátiť na Slovensko?
Vôbec o tom neuvažujem, ani ako o poslednej možnosti. Už nie som ani najmladší, nejako to tu už doklepem do dôchodku. Ak by nastala nejaká situácia na Kanárskych ostrovoch, že by sa tu nedalo ďalej žiť a podnikať, obzeral by som sa určite skôr po kontinentálnom Španielsku.
Keď občas prídem na Slovensko, dnes už cítim, že tam nepatrím. Som úplne inak mentálne nastavený.
Čo to znamená?
Na Slovensku sa každý ponáhľa, tu nikto. Keď mi v Bratislave niekto povie, aby som bežal na autobus, tak sa zasmejem, lebo ďalší ide o sedem minút. Ak by šiel o hodinu, vtedy by som možno utekal. Na život bez stresu si človek veľmi rýchlo zvykne.
Rozhovor bol publikovaný 23.7.2024 na portáli SME.sk Prebraté bez jazykových úprav.
Link na originál článku https://closer.sme.sk/c/23358407/martin-sa-odstahoval-kanarske-ostrovy-za-cenu-bytu-pri-mori-sa-da-kupit-pol-dediny-vo-vnutrozemi.html
